V súčasnosti najzastavanejším a z pohľadu prevádzky ťažiskovým je prvý kvadrant letiska. Sú tu sústredené aktivity osobnej dopravy, všeobecného letectva, obsluhy a colného odbavenia nákladu, technickej údržby lietadiel, Letky Ministerstva vnútra SR, a tiež administratívne a technické zázemie letiska. Hlavnými rozvojovými projektmi plánovanými v rámci prvého kvadrantu sú rozšírenie a rekonštrukcia odletového terminálu pre cestujúcich, železničné a cestné napojenie a rozšírenie vybavovacej plochy. Tieto sú dnes už územne zafixované. Ďalšími prvkami, ktoré tvoria súčasť rozvojového plánu prvého kvadrantu, sú riešenie predstaničia, využitie technického zázemia, vytvorenie opravárenskej bázy, rozšírenie aktivít všeobecného letectva a premiestnenie Letky MV SR.
Plán výstavby terminálu pre cestujúcich pokračuje v súlade s vládou schválenou koncepciou rozvoja Letiska M. R. Štefánika zo 16. januára tohto roku. Výstavba je rozvrhnutá do dvoch etáp, pričom v prvej etape (2008 – 2012) prebehne rozšírenie a následná rekonštrukcia existujúceho osobného terminálu. Táto zvýši kapacitu letiska o takmer dvojnásobok na 4,5 – 5 miliónov cestujúcich. "Zhotovovateľ 1. etapy stavby by mal byť známy už koncom tohto roka. V týchto dňoch bolo zaslané informatívne oznámenie o tendri do Úradného vestníka Európskej únie a Vestníka verejného obstarávania Slovenskej republiky. Tender by mal byť vyhlásený v polovici septembra", vyjadril sa Zdeněk Schraml, predseda predstavenstva a výkonný riaditeľ Letiska Bratislava.
V rámci druhej etapy výstavby, ktorá by v prípade pozitívneho trendu rozvoja osobnej dopravy a s tým súvisiacich rastúcich nárokov na vybavovacie kapacity mala byť ukončená do roku 2020, je plánované rozšírenie budovy osobného terminálu o jej severozápadné krídlo. "Do tohto priestoru by sa časom mala úplne presunúť pravidelná a charterová doprava a zo súčasných priestorov odletovej a príletovej haly by malo vzniknúť zázemie pre všeobecné letectvo", doplnil k plánom výstavby terminálov Schraml.
Neoddeliteľnou súčasťou rozvoja dopravy, či už osobnej alebo nákladnej, z bratislavského letiska je vybudovanie podzemnej železnice, električkového napojenia a s tým súvisiacich pozemných komunikácií. Dopravno-urbanistickú štúdiu napojenia železničných koridorov projektu TEN-T 17 a napojenie Letiska M. R. Štefánika na železničnú sieť v Bratislave spracovali Železnice Slovenskej republiky, ktoré budú gestorovať aj samotnú realizáciu.
Ďalší rozvoj vo verejnej časti letiska nie je momentálne ohraničený konkrétnym časovým horizontom. Práve v tejto časti sa však očakáva hlavný podiel súkromných partnerov, kde môže spolupráca prebiehať formou najrôznejších finančných modelov od PPP až po súkromné zdroje investorov. "Je prioritou letiska túto otázku riešiť, nakoľko pôjde o významný zdroj príjmov pre letiskovú spoločnosť", dodal Schraml. Ide predovšetkým o výstavbu administratívnych priestorov, hotelov, zábavného centra či parkovacieho domu.
K plánom pre druhý a tretí kvadrant sa Schraml vyjadril nasledovne: "Z pohľadu plánovacieho horizontu do roku 2020 možno o druhom a treťom kvadrante hovoriť ako o územnej rezerve pre tretiu vzletovo-pristávaciu dráhu. Súčasný vývoj rastu dopravy na bratislavskom letisku však s jej výstavbou na obdobie nasledujúcich 12 rokov nepočíta." Vybudovanie tretej dráhy bude nutné z časového hľadiska prehodnotiť až v prípade príchodu významného cargo dopravcu na Letisko M. R. Štefánika, ktorého zámery by smerovali i k založeniu tzv. hubu na bratislavskom letisku.
S rozvojom zázemia pre obsluhu práve nákladnej dopravy sa počíta v štvrtom kvadrante letiska. "V tomto priestore má cargo dostatočný potenciál budúceho rastu. V prípade využitia možností, ktoré ponúka, bude nevyhnuté dobudovanie diaľničného a železničného prepojenia, pojazdových dráh, obslužnej a odstavnej plochy pre nákladné lietadlá", skonštatoval nový riaditeľ letiska.
Aj počas náročnej prípravnej fázy na rozsiahly stavebný projekt rozšírenia a rekonštrukcie osobného terminálu sa letisko priebežne stále rozširuje. V minulom mesiaci sa začala výstavba prepojovacieho objektu, ktorý v krátkom čase spojí príletový a odletový terminál a rozšíri pôdorys terminálu o ďalších 753 m2. Pripojením na existujúce objekty prispeje najmä k rozšíreniu obchodných a služobných priestorov a skvalitneniu služieb. Jeho moderný vzhľad zapadá do ďalšej koncepcie rozvoja letiska a možno povedať, že je akýmsi začiatkom plánovanej dostavby a rekonštrukcie terminálu.
Z prevádzkového hľadiska pokračuje letisko i v júni v nastavenom trende. Podľa predbežných výsledkov zaznamenalo v šiestom mesiaci roka 2008 viacero rekordov. Vďaka dobre naštartovanej letnej sezóne a majstrovstvám vo futbale EURO 2008 sa letisko môže pochváliť rekordným hodinovým a denným počtom príletov a odletov. "Najsilnejším dňom" bol štvrtok 26. júna, keď letisko zaznamenalo 221 pohybov za deň, cez špičku išlo dokonca o 20 príletov a odletov za hodinu. Miliónty cestujúci prešiel bránami letiska v prvý júlový deň, a teda o 18 dní skôr ako v uplynulom roku. 18-dňový posun vpred znamená napríklad aj to, že ak by letiskom od tohto momentu prešiel rovnaký počet cestujúcich ako v roku 2006, už teraz by sa koncoročný výsledok pohyboval na úrovni 2 176 080, teda o 151 939 cestujúcich viac, ako v roku 2007.
17 %-ný rast počtu cestujúcich a 88 %-ný nárast cargo dopravy na letisku od začiatku tohto roka nasvedčujú, že v decembri letisko opäť prekoná svoje historické maximá.
V rámci neustáleho rozširovania služieb pre cestujúcich bola v júni do prevádzky uvedená rozšírená časť parkoviska a obnovila sa prevádzka reštaurácie na 2. poschodí odletovej haly.
(bej)
Zdroj: Tlačová správa Letiska M. R. Štefánika – Airport Bratislava, a.s. (BTS) 8. 7. 2008
