S hlbokým pohnutím a zármutkom sme prijali smutnú správu, že v stredu 8. septembra nás navždy opustil genmjr. v. v. Ing. Teodor Obuch, významný slovenský letecký veterán, aktívny funkcionár Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, viceprezident Slovenského leteckého zväzu generála M. R. Štefánika, ako aj zanietený spolupracovník a priateľ, ktorý by sa 13. septembra dožil 91 rokov.
Teodor Obuch sa narodil 13. septembra 1913 vo Vajnoroch pri Bratislave. Prvou zastávkou v jeho bohatej vojenskej kariére bola Mladá Boleslav, kde začínal ako poručík pechoty. Neskôr ho prevelili k hraničiarom do Moravských Budějovíc, kde prežil i mobilizáciu v septembri 1938 a udalosti súvisiace s potupnou Mníchovskou zradou.
Už v novembri 1938 sa stal veliteľom roty horského pešieho pluku v Poprade, s ktorým sa zapojil do bojov na poľských hraniciach. V marci 1939 prevzal velenie nad celým plukom a po jeho reorganizácii na prápor odišiel s nim brániť novú slovensko-maďarskú hranicu na východné Slovensko. Tam počas tzv. Malej vojny pôsobil ako veliteľ celého obranného úseku.
Ťahalo ho to však k letectvu a v roku 1940 absolvoval základný výcvik a o rok neskôr i pokračovací výcvik stíhacieho pilota v Leteckej škole v Piešťanoch. Následne sa stal prvým dôstojníkom tamojšieho leteckého pluku.
Po vypuknutí SNP prešiel aj s ďalšími príslušníkmi piešťanskej posádky na povstalecké územie a zapojil sa do bojov s rotou tzv. peších letcov kpt. Haluzického, ktorému robil zástupcu.
V októbri 1944 sa letecky presunul do ZSSR, absolvoval preškolenie na sovietsku techniku a v 2. čs. stíhacom pluku 1. čs. zmiešanej leteckej divízie sa stal veliteľom 1. stíhacej letky. V tejto funkcii bojoval až do konca 2. svetovej vojny.
Po oslobodení ho vymenovali za náčelníka operačného oddelenia divízie v Trenčíne a neskôr za náčelníka štábu 4. leteckej oblasti, ktorej velil generál Ambruš. Po absolvovaní Vysokej vojenskej školy v Prahe pôsobil ako náčelník a neskôr ako náčelník štábu Vojenskej leteckej akadémie v Hradci Králové. To sa už ale nad ním sťahovali zlovestné mračná. Ako mnohí iní v tej pohnutej dobe aj on upadol do nemilosti mocných a preložili ho do Malaciek. Koncom roka 1957 ho napokon v hodnosti plukovníka bez udania dôvodu z armády prepustili.
Zadosťučinenia za príkoria v podobe plnej rehabilitácie sa dočkal až po páde komunizmu a 12. októbra 1992 bol povýšený do hodnosti generálmajor vo výslužbe.
Za svoje zásluhy bol poctený množstvom vyznamenaní – napríklad Čs. vojnovým krížom 1939, Čs. medailou za chrabrosť, Čs. medailou za zásluhy, Radom SNP, sovietskym radom
Za pobedu nad Germanijej, Radom Milana Rastislava Štefánika a ďalšími.
Všetci, ktorí ste generála Teodora Obucha poznali a mali radi, zachovajte si ho v pamäti a venujte mu tichú spomienku.
(MOSR)
Foto: MOSR
