Maďarské ministerstvo obrany sa dohodlo so švédskou vládou na predĺžení prenájmu 14 viacúčelových stíhacích lietadiel JAS-39 Gripen firmy Saab, ktoré jeho armáda používa od roku 2006. Podľa novej zmluvy budú Maďari švédske lietadlá, ktoré má teraz v prenájme i Armáda Českej republiky, využívať až do roku 2026. Informovala o tom v tlačovej správe spoločnosť Saab. …viac na www.letectvi.cz

Prevzaté z www.letectví.cz

Prevzaté z informačného servera

Generál Ľubomír Bulík svojmu nástupcovi zaželal veľa úspechov a zdôraznil, že najdôležitejšie bude pokračovať v nastúpenom trende rozvoja ozbrojených síl. To prisľúbil aj nový náčelník generálneho štábu. Vyjadril presvedčenie, že v novej funkcii nadviaže na všetky pozitíva a kontinuitu označil za základné heslo nadchádzajúceho obdobia v prospech plnenia úloh ozbrojených síl.

(bej)

O pomoc požiadalo rezort obrany Krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Prešove. Dva vojenské vrtuľníky Mi-17 s hasiacimi vakmi (Bambi Buckets) s objemom 2000 l vody sa podieľajú na hasení požiaru, ktorý je lokalizovaný medzi obcami Spišské Bystré a Kravany.

V pohotovosti majú vzdušné sily aj ďalší vrtuľník s bambi vakom. Na zásahu hasenia požiaru sa podieľa aj zástupca veliteľa prešovského vrtuľníkového krídla, pplk. Róbert Kleštinec, ktorý je spolu s ďalšími pilotmi, za pozemnej asistencie Hasičského a záchranného zboru Prešov, priamo navádzaný na zasiahnutie ohniska požiaru. Počas prvého dňa hasenia požiaru piloti vyviezli a vyprázdnili 59 vakov, čo predstavuje 118 000 litrov vody.

Tri vojenské vrtuľníky Mi-17 pokračujú s hasením požiaru a počas dnešného dňa, z toho dva na ďalšom mieste požiaru v katastri obce Vyšná Boca. V posádke jedného z vrtuľníkov je aj veliteľ prešovského krídla plk. Miroslav Korba.

Požiar sa zo zatiaľ nezistených príčin začal šíriť v nedeľu večer a bol lokalizovaný v blízkosti muničného skladu v popradskej mestskej časti Kvetnica. Z tohto dôvodu bola vykonaná evakuácia týchto priestorov.

Hasenie požiarov vrtuľníky  vykonávajú v ťažkom dostupnom teréne, kde je značne obmedzený prístup pre klasické hasičské jednotky. Takáto skutočnosť v hlavnej miere vytvára požiadavky na vycvičenosť pilotov. Pilot musí mať dokonale zvládnutú techniku pilotovania vrtuľníka, pilotovanie s podvesom pri maximálnej hmotnosti vrtuľníka, čo znamená vysokú presnosť a jemnosť pilotovania, ako aj dokonalú spoluprácu s palubným technikom, ktorý pilota navádza. Ďalej musí mať skúsenosti s letmi v horskom prostredí, kde hrá dôležitú úlohu vzostupné a výstupné prúdenie vzduchu, navyše umocnené o vysoké teploty ktoré vznikajú nad horiacim porastom.

“Takéto úlohy môžu plniť iba skúsené posádky s dostatočnými skúsenosťami a dostatočným náletom. Pilot musí pri plnení takejto úlohy hlavne poznať a dôsledne dodržiavať obmedzenia vrtuľníka napríklad maximálnu vzletovú hmotnosť s ohľadom na teplotu vzduchu a nadmorskú výšku, za každej situácie mať správne vyhodnotený vietor, dobre poznať terén a prekážky. V neposlednom rade je veľmi dôležitý dohovor so zložkami, s ktorými sa spolupracuje, teda s hasičmi, ktorí navádzajú vrtuľník, ako aj s posádkami iných vrtuľníkov, ktoré hasia požiar” povedal veliteľ prešovského vrtuľníkového krídla.

“Aj v tomto prípade sa opäť potvrdila nenahraditeľnosť OS SR pri riešení situácii domáceho krízového manažmentu – ako je práve v súčasnosti vykonávaný zásah prešovských profesionálov v ťažko dostupnom teréne Nízkych Tatier,” povedal náčelník GŠ OS SR generál Ľubomír Bulík.

(bej)

Zdroj: Tlačová informácia VzS

Viac vrátane záberov zo spomienkového podujatia na stránke Vzdušných síl OS SR.

(bej)
Zdroj: informácie na stránkach VzS a MO SR

Som rád, že môžeme ponúknuť čitateľom a milovníkom leteckej techniky práve túto knihu. Je o slovenských vrtuľníkoch Mi-24 a osobne ju vnímam ako výraz poďakovania všetkým, ktorí na „dvadsaťštvorkách“ lietali a poctivo sa o ne starali. Vnímam ju aj ako pozornosť pre ľudí, ktorí sa na tieto vrtuľníky radi chodili pozerať na letecké dni a ďalšie verejné podujatia. Je to možno na neuverenie, ale tieto vrtuľníky strávili v slovenských ozbrojených silách takmer devätnásť rokov, teda viac ako polovicu času odvtedy, čo opustili výrobný závod. Zhodou okolností devätnásť bolo aj samotných vrtuľníkov, ktoré na prelome rokov 1992 – 1993 získala rodiaca sa Slovenská republika pri delení majetku federálnej česko-slovenskej armády.

Stalo sa už tradíciou, že každý rok prichádzame s novou knihou venovanou vojenskej technike či vojenským dejinám. Aj na tento rok sme plánovali vydať publikáciu o histórii našich vojenských útvarov, ale po impulze z rezortu obrany sme svoje plány zmenili a rozhodli sme sa zostaviť knihu o slovenských vrtuľníkoch Mi-24 a o ľuďoch, ktorí k nim patria. Vlastne dnes už môžeme povedať, že patrili… A tak aj táto publikácia sa už radí medzi tie, ktoré sa venujú vojenskej leteckej histórii. Nebolo ľahké za pomerne krátky čas získať východiskový materiál pre zostavenie uvedenej publikácie. Hlavne textové podklady. Autorský kolektív musel vynaložiť veľa úsilia, aby získal, overil či doplnil príslušné poznatky. A nebolo by sa mu to podarilo v prijateľnej miere, keby nenašiel pomoc u viacerých ľudí zo slovenských vzdušných síl, v prešovskom vrtuľníkovom krídle, v Leteckých opravovniach Trenčín a keby sa nestretol s pochopením u ďalších ľudí pôsobiacich mimo Ozbrojených síl SR, v susednej Českej republike či inde v zahraničí. Pravda, nevyhol sa ani ťažkostiam, ale nakoniec ich prekonal a mohol vytvoriť dielo svojím spôsobom výnimočné. Publikácia totiž po prvý raz integruje bežne dostupné informácie s novozískanými poznatkami. Nezaoberá sa technickým popisom ani konštrukčnými detailmi vrtuľníkov Mi-24, keďže tieto už boli viackrát spracované v iných dielach. Po všeobecnom úvode, ktorý vychádza z histórie vzniku týchto vrtuľníkov aj ich prevádzkovania v bývalom Česko-Slovensku, sa kniha sústreďuje na ich pôsobenie na Slovensku a na úlohy, ktoré plnili ich posádky a ostatní príslušníci jednotky. To z knihy robí svojím spôsobom unikátny prehľad o „živote“ a aktuálnom stave týchto vrtuľníkov za celé obdobie ich služby v Ozbrojených silách SR. Dopĺňajú ho niekoľkostránkové zoznamy letového a technického personálu, ako aj osobitné záznamy o každej palube zo spomenutých devätnástich vrtuľníkov. A, samozrejme, mnohé originálne fotografie, ktoré nepochádzajú iba z dielne autorov knihy, ale aj od ľudí, ktorí s týmito vrtuľníkmi spojili svoje profesijné životy.

Dňa 20. septembra 2011 sa Vrtuľníkové krídlo generálplukovníka Jána Ambruša v Prešove rozlúčilo so svojimi „dvadsaťštvorkami“. Veliteľ krídla plk. gšt. Ing. Miroslav Korba v prejave k zúčastneným spomenul históriu pôsobenia tohto typu vrtuľníka v slovenských vzdušných silách. Vyzdvihol jeho kvality, ktoré sa potvrdili nielen pri výcviku pilotov, na súčinnostných cvičeniach, ale aj pri plnení mnohých ďalších úloh, spojených napríklad so záchranou obyvateľstva pri živelných pohromách či katastrofách. Tieto súvislosti spomína aj v úvodnom slove našej publikácie a je len prirodzené, že mnohé z nich zaznamenali v knihe aj jej autori. Domnievam sa preto, že kniha bude dôstojnou spomienkou na tých bezmála dvadsať rokov, počas ktorých sa rotory vrtuľníkov Mi-24 roztáčali na prešovskom letisku, odkiaľ odlietali so svojimi posádkami plniť stanovené úlohy a kde na ich návrat poctivo čakal pozemný personál. Veríme, že dielo osloví všetkých, ktorí majú k tejto téme blízko, a to nielen v civilnom sektore, ale aj v rezorte obrany, kde doteraz bol vždy záujem o podobné publikácie z našej produkcie. Viac sa dozviete tu.

Autor: Dr. ZDENĚK ÚŠELA, CSc., generálny riaditeľ MAGNET PRESS, SLOVAKIA s.r.o.; Napísané pre časopis L+K